Komentáre

Výstavba vo vinohradoch zdravú hustotu neprinesie

Autor: Matúš Čupka, občiansky aktivista a zakladateľ Zelenej hliadky

Husto obývané mesto vytvára predpoklady pre ekologické, pohodlné a kvalitné bývanie. Služby sú dostupné, lebo majú zabezpečený dostatok zákazníkov vo svojom okolí. Hromadná doprava sa stáva rentabilnou, lebo sa veľké množstvo ľudí presúva na kratšie vzdialenosti. Automobil navyše stráca zmysel, lebo služby, práca či kamaráti alebo rodina žijú v dostupnej vzdialenosti a ak nie, môžem použiť kvalitnú miestnu dopravu. Toto je ideál, ku ktorému sa snažia dospieť mestá umiestňujúce sa na najvyšších rebríčkoch pokiaľ ide o kvalitu života. Podobný argument však roky používajú aj bratislavskí developeri na obhájenie svojich vežiakov či bytoviek. Bratislava sa však z pohľadu kvality bývania pohybuje v tej horšej polovici.

Keď sa pozrieme na mapu Bratislavy, tak vidíme rozlezené mesto. Do zastavaného územia významne zasahuje pohorie Malých Karpát s lesmi a vinohradmi na úpätí. Laikovi sa môže zdať, že práve tieto zelené plochy sú ten kľúč k zvýšeniu blahodárnej hustoty v našom meste. Veď z Koliby či Slanca je to bližšie do centra mesta ako z Chorvátskeho Grobu či z Bernolákova. V tomto duchu vznikajú celé sídliská pod pôvodnou výstavbou na Kolibe a nedávno vznikli bytovky aj na Slanci. Pre samosprávu však priniesli skôr náklady ako výhody.

Novomestské vinohrady sú od zvyšku mesta oddelené železničnou traťou a prejazd umožňuje len Jaskov rad, úzky podjazd na konci Karpatskej, vratký most na Kyjevskej, podjazd Sliačska a Horská ulica nad ŽST Vinohrady. Tieto prejazdy sú nesúrodo prepojené a navyše ich kapacita sa dnes blíži k svojmu maximu. Predovšetkým križovatka Pionierska/Karpatská je svedkom každodenných dopravných kalamít. K ich zhoršeniu paradoxne prispeli nové bytovky či rodinné domy vybudované v bývalých vinohradoch.

Územie nad železničnou traťou totiž neponúka ani základné služby. Obyvatelia Koliby majú k dispozícií jediný menší supermarket, nenájdu tu však bankomať ani pobočku pošty. Je preto logické, že potrebujú autá aj na vybavenie základných životných potrieb. MHD totiž stojí v rovnakej zápche ako automobily. Novo budované sídliská nad Tupého ulicou neprinesú novú kvalitu ani služby. Možno súkromnú škôlku, možno kaviareň, možno fitnescentrum. Škôlka pravdepodobne nájde svoju klientelu, kaviareň či fitnescentrum však budú zápasiť s nedostatkom zákazníkov v riedko obývanej a navyše komplikovane dostupnej lokalite. Za prácou, nákupmi či rodinou tak budú miestni obyvatelia jazdiť autami.

Obyvatelia týchto ťažko dostupných lokalít však očakávajú určitý štandard. Pre samosprávu to znamená vysypávanie odpadu, zimnú údržbu a za 10 rokov aj pravidelnú údržbu. To všetko v kopcovitom, náročnom teréne, ktorého údržba je podstatne vyššia ako v prípade rovinatých, husto obývaných lokalít ako napríklad Tehelné pole či UNITAS. Umožnenie výstavby v novomestských vinohradoch sa tak stane čistou stratou pre naše mesto z finančného i ekologického pohľadu. Preto je kľúčové, aby pripravovaná zmena územného plánu neumožnila budovanie ďalších rodinných domov či bytoviek v novomestských vinohradoch.
Nie je totiž hustota ako hustota.

Matúš sa tejto téme venuje aj vo svojom blogu: Aký osud postihne novomestské vinohrady?

Komentáre